Životopis:

Prot. Mgr. Demeter Lipinský správca franosti Kružlová okr. Svidník nar. 31.10.1937 v obci Medvedie okr Svidník. Po skončení stredoškolského štúdia nastúpil v r. 1955 na Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove. Štúdium ukončil v roku 1959. Po vojenskej službe praktikoval vo svojej duchovnej činnosti ako ipodiakom vo Svidníku. Dňa 12. 9. 1962 bol vysvätený za diakona a 16. 9. 1962 v Ladomirovej na odpuste prijal sviatosť kňažstva od Jeho Blaženosti neb. Doroteja. Od 1. 1 . 1961 pracuje ako správca farnosti v Kružlovej. Od roku 1972 pracuje aj na franosti Nižná Pisaná, kde patria obce Vyšná Pisaná a Dobroslava.

      Je ženatý a má dve deti.

Pôsobenie v obci Kružlová:

Na farnosti v Kružlovej bol chrám totálne zničený v druhej svetovej vojne. V chráme bol sklad munície a pri ústupe nemeckej armády bola táto aj s chrámom zničená. V roku 1966 sa započalo s výstavbou nového chrámu zasväteného sv. Apoštolom Petrovi a Pavlovi a tento bol dokončený v roku 1969, keď pri príležitosti sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla bola vykonaná posviacka. Posviacku previedol Jeho Blaženosť neb. Nikolaj arcibiskup Prešovský metropolita Českých zemí a Slovenska. Na farnosti v Kružlovej bol do chrámu v roku 1975 inštalovaný ikonostaz a v roku 1988 bola prevedená maľba chrámu. Chrám je splynofikovaný.

V Dobroslave bol chrám postavený v r. 1992 a je zasvätený sv. prorokovi Eliašovi.

V Nižnej Pisane bol postavený chrám v r. 2001 a zasvätený sv. Archanjelovi Michalovi.

Príhovor Otca Duchovného:

„ Vzájomná láska, úcta a dôvera je dobrým základom pre dobré medziľudské vzťahy v kresťanskej obci “

Základným krédom kresťanského života je láska. ,, A my sme poznali uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ ( 1 list Ján 4, 16). Teda predmetom lásky je dobro. Už staroveká grécka filozofia kladie dôraz na poznanie seba samého : ,,Poznaj sám seba.“ Ak spoznáš seba samého, ak sa dokážeš spoľahlivo odhadnúť, ak sa môžeš pasovať na trvalý charakter, potom máš nárok posudzovať iného, hľadať v ňom dobré i zlé. Poznať teda predmet lásky, znamená stotožniť sa so svetom dobra, pretože priama závislosť týchto dvoch cností je vlastne prvou a základnou požiadavkou ľudskosti a vzájomnej spolupráce vyplývajúcej z Božích darov. Kresťan to je človek založený vnútorne, osobnosť, ktorá predovšetkým vidí Boha a cez prizmu jeho zákonov, v ktorých dominuje poslanie a úloha dobra, vidí dobro svoje, dobro rovnako vo svete fyzickom ako i duchovnom. Z prameňov svätých kníh ako aj z histórie vieme, že povrchní farizeji, ktorí sa odkláňali od sebapozorovania, takou istou mierou posudzovali iných a nimi zväčša pohŕdali. Pravé poznanie vstupuje do srdca človeka bránou lásky a pokory. ,,Pán je blízko tých, čo sú skrúšeného srdca.“ (Ž. 33,19) Pán sa prihovára svojou skromnosťou a pokorou, aby si získal náklonnosť človeka, aby mu nenútene a nenásilne priblížil jeho životný cieľ, v ktorom by to dobro aké on prinášal šíril a sprostredkoval. Preto každý si musí byť vedomý svojej slabosti, svojej bezradnosti a otrasnosti pred vecami veľkými a božskými, no každý je stvorený na to, aby ho tento údel viac a viac privádzal k zvýšenej intenzite vzájomnej lásky, porozumenia a spolupráce, ktoré môže a musí pôsobiť prevažne výkonom ľudského dobra. Toto poznanie a táto zákonitosť predpokladá poznanie seba samého, zmapovanie všetkého, čo človeka ako typ nielen ilustruje ale aj reprezentuje. Konať dobro znamená šíriť lásku a predovšetkým z toho vyplývajúci hlboký mrav. Psychológia i teológia prichádzajú stále na to, že k pokojnému a radostnému životu, k ľudskej vyrovnanosti a osobnostnej i spoločenskej harmónii vedie cesta len cez spravodlivosť, osobnú i spoločenskú zodpovednosť. Pod jej zorným uhlom sa dostávame do sveta medziľudských vzťahov. Na platforme dobra, lásky a vzájomného porozumenia sa realizujeme ako ľudia, veriaci kresťania, ako Božie stvorenie, ako svetlo dobrých skutkov, ktoré svojou spravodlivosťou vlastne premieta spravodlivosť Božiu. Len takýto typ človeka pôsobí vyrovnane a mravne, je nositeľom Božieho i svetského mravného poriadku a je i symbolom verného ľudského poslania na tomto svete. Konanie dobra je vlastne odrazom citového a etického sveta každého z nás. Tu musím zdôrazniť zvlášť, že u pravoslávneho kresťana sa má markantne prejavovať vo väčšej miere skutok tela a ovocie ducha. ,,Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len, aby vám sloboda nebola zámienkou povoľovať telu, ale v láske slúžte si vospolok. Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor aby ste sa navzájom nezničili.“ (Gal. 5,13-15)

Pravoslávny kresťan mal by sa vedieť dobra zmocniť v dobrom slova zmysle, vedieť ho rozvetvovať, oddať sa mu a rozdávať si ho navzájom, znamená nadviazať na styk medzi nebom a zemou, absorbovať v sebe siločiary božskej múdrosti a prejavovať ich v ľudských a medziľudských úkonoch vzájomnej úcty, porozumenia a vzájomného rešpektu. Mali by sme si predovšetkým uvedomiť svoje vlastné a osobitné postavenie aj v občianskom spoločenstve, dávať žiarivý príklad svojim zmyslom pre zodpovednosť a svojou službou záujmom všeobecného dobra. Je potrebné predovšetkým svojimi skutkami dokázať, ako dať do súladu autoritu so slobodou, osobnú iniciatívu so súdržnosťou a spolupatričnosťou pre blaho našej cirkvi a predovšetkým pre vlastnú spásu. Je nevyhnutné zachovať jednotu ducha: ,, Žijte tak, ako je hodne povolania, ktorým ste boli povolaní vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef.4, 1-3)

Pravda to sa dá dosiahnuť len pomocou tohto Ducha, ktorý je zárodkom veľkého Božieho dedičstva. Svätá cirkev, ktorej hlavou je Isus Christos je postavená na princípe lásky a dobra. Celé naše náboženstvo a celá jeho náuka vychádza a smeruje len k predmetom a úkonom, ktoré sú jeho odrazom. Na konaní dobra, na spravodlivosti a vzájomnej úcte sú postavené medziľudské vzťahy, ktoré môžu mať akékoľvek prepracované a zdôvodnené teórie, nemôžu však fungovať vtedy, ak v nich nepanuje jednoduchý model dobročinnosti a lásky plnosti ľudského rodu. Je znakom dobrého duchovného zdravia, keď sa človek s úctou alebo až s obdivom pozerá na tých, ktorí sa vysoko vyšvihli v dokonalosti pri plnení svojich povinnosti, svojich úloh, svojho poslania. Všetci občas potrebujeme príťažlivé vzory, strhujúce príklady a žiarivé ideály, aby nás prebúdzali z letargie, aby nás vytrhávali z priemernosti, aby nás nabádali k úsiliu vyslobodiť sa z polovičatosti. Pravda z tohto hľadiska plynie i zodpovednosť, kto dostal viac, viac sa od neho i požaduje, čítame vo sv. Písme. Čím má človek v spoločnosti významnejšie a vplyvnejšie postavenie, tým rozsiahlejšia je jeho zodpovednosť. Každý umelecký prejav, ako napr. beletristické dielo, hudobná skladba, obraz, divadelná hra alebo film vyvoláva v ľuďoch emócie, túžby, žiadosti, usmerňuje ich myslenie, podnecuje ich k rozhodovanie a pobáda ich k určitej aktivite. Vo zvýšenej miere všetky, ale najmä objavné vedecké diela a činy, ako napríklad v lekárstve, v biológii, vo fyzike a v chémii, vykonávajú svoju neprehľadnuteľné a nezanedbateľnú, ba často až rozhodujúcim spôsobom riadiacu a usmerňujúcu funkciu pri formovaní vývoja ľudských spoločenstiev. V každom vednom odbore je potrebná tímová práca, nakoľko jedinec sám nemôže v plnosti obohatiť daný vedný odbor. Albert Einstein hovorí: ,, Bez tvorivých, samostatne mysliacich a usudzujúcich osobností nie je dokonalejší vývoj spoločnosti mysliteľný práve tak, ako vývoj jednotlivých osobností bez živnej pôdy ľudského spoločenstva.“ Len život, ktorý žijeme pre ostatných stojí za to. Hodnotenie človek má vychádzať z toho, čo dáva nie z toho, čo je schopný získať. Z nášho kresťanského pohľadu pre svoju prácu a činnosť duchovného pastiera hľadáme vzor života, lásky, pokory, dobrých skutkov, vzájomnej súdržnosti, bratskej jednoty pre všetkých kresťanov, ktorým je sám Spasiteľ Isus Christos. On je tým Uhlovým kameňom, na ktorom je založená cirkev. (Ef 2,20) On je ,,Alfa a Omega, počiatok a koniec.“ On je jediným opravdivým pastierom, ktorý svojou Božskou mocou urobil duchovnými pastiermi svojich učeníkov a ich nasledovníkov skrze milosť sv. Ducha. On sám zanechal nám príkaz, aby sa od Neho učili: ,,Učte sa odo Mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ (Mat. 11,29) Hlas Isusa Christa - nasledovať Ho a učiť sa od Neho – počuli apoštoli, prví šíritelia kresťanskej viery, počuli Ho i všetci nasledovatelia apoštolov, ktorým sa Isus Christos stal zmyslom života. Podľa svedectva sv. Písma, základnou náplňou Jeho činnosti bolo kázanie(Mat. 4,23: Mar. 1,38) no Jeho kázanie podľa obsahu bolo jasným zjavením Otca nebeského – kázaním a svedectvom o pravde: ,, Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde.“ (Ján 18,37)

Isus Christos sa stal ideálom kresťanského života a najväčším vzorom kňaza, kazateľa, lebo všetko či kázal slovom, dokázal skutkami. On je vzorom i vzájomnej úcty, bratskej jednoty a spolupráce. Svojich učeníkov nazýva svojimi priateľmi. Svojho Otca prosí, aby ich zachoval v jednote (Ján 17,11) A túto jednotu, bratskú lásku a spoluprácu apoštoli v plnej miere dodržiavali, čím získali veľký úspech v šírení slova Božieho. A nielen apoštoli, ale aj ich nasledovníci v tomto duchu pokračovali, Dokázali znášať poklesky bratov. ,,Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti – daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia. Jedni druhých bremena znášajte a tak naplníte zákon Christov. Lebo ak si niekto myslí, že je niečo a nie je nič, sám seba klame. Nech každý skúma svoje dielo a bude mať chválu sám pred sebou, ale nie pre iným. Lebo každý svoju ťarchu ponesie.“ (Gal. 6,1-5) Sme svedkami bratia a sestry, že v našom kresťanskom živote nie vždy sú ideálom a vodítkom opravdivá kresťanská láska, viera, nádej, bratská spolupráca, súdržnosť a preto, keď budeme takéto dobročinnosti ignorovať, budeme len formálnymi vyznávačmi toho, čo je pre nás kresťanov životne dôležité. Je to naše spasenie, večný život.

Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, napomínajte sa, rovnako zmýšľajte, nažívajte v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.

Milosť Pána Isusa Christa, láska Božie a účastenstvo Svätého Ducha so všetkými vami! (Kor.2. 11-13)